Bolo to už dávnejšie čo som sa s pár svojimi spolužiakmi (informatikmi) rozprával o tom, ako „normálni“ (rozumej: ne-informatický) ľudia vnímajú nás – ľudí spoza počítačov. Úplne jednohlasne sme sa zhodli, že ľudia majú voči nám akési predsudky. Áno, občas sú tieto predsudky oprávnené, ale väčšinou sú to len zaužívané stereotypy, ktorými nás ľudia vnímajú. pokračovanie článku
S hrôzou zisťujem, že stále ešte existujú filmoví producenti, ktorí sú ochotní vraziť svoje peniaze do filmu, ktorý nemá veľkú šancu uspieť. Ako ukážku použijem režisérov David Lynch, Darren Aronofsky alebo Terry Gilliam. Nechápem, ako niekto môže dať týmto pánom do rúk peniaze so slovami: „Urob film.“ Keďže sa už viac nemôžem pozerať, ako sa títo páni (a aj pár ďalších) neustále snažia vymaniť z hollywoodskeho stereotypu a opakovane točia filmy, ktoré (dovolím si tvrdiť) 80% divákov proste nepochopí alebo sa ani nesnaží pochopiť – to je ten horší a častejší prípad. Takže aby som týchto pánov trochu poučil a aby som prípadne inšpiroval niektorých z vás, rozhodol som sa napísať krátky 5 bodový návod, ako vytvoriť filmový trhák. pokračovanie článku
Už ho doháňajú. Ešte stále sú príliš vzadu za ním, aby ich videl, ale vedel to. Každým krokom sú bližšie. Každou sekundou skracujú jeho náskok. Každým nádychom sa do ich tela dostávala nová sila, nová energia. A on? On cíti, že sa topí. Snaží sa dýchať zhlboka, ale namiesto životodarného kyslíka ... nič. Stále väčšmi otvára ústa, ale stále necíti žiadnu úľavu. Žiaden nával novej sily, ktorá by ho hnala dopredu. Jeho motor postupne stráca benzín. A on to vie. pokračovanie článku
Určite sa vám už niekedy stalo, že pozeráte film alebo nebodaj čítate knihu a odrazu vás napadne niečo takôto: "Však to nie je možné! Takéto niečo sa predsa v skutočnosti nemôže stať!" Znechutene prepnete na iný film, zavriete knihu alebo tento nedostatok proste prehliadnete a pokračujete v započatom kultúrnom vyžití. Nedávno (resp. nie až tak dávno) sa mi stalo niečo podobné. Tiež som si hovoril: "Toto predsa nemôže byť pravda. Takéto veci sa proste v realite nedejú." Problém bol v tom, že som nemohol prepnúť film, nemohol som ani zavrieť knihu a nemohol som sa ani prebudiť zo sna, lebo to nebol sen - ona to totiž bola naozajstná, nefalšovaná, všetkými masťami mazaná .... no proste .... realita. pokračovanie článku
V poradí piaty diel literárnej série o lodi Berserk. pokračovanie článku
Ďalšie pokračovanie literárnej série lodi Berserk. Tentokrát sa opäť pozrieme na únoscov a dôjde k objasneniu, ako ich akcia prebieha. pokračovanie článku
Veľký neforemný kameň s mohutným žuchnutím spadol do malého horského potôčika. Hladina sa nad ním úplne uzavrela a On sa usadil na dne koryta. Týmto okamžikom sa Jeho osud vryl hlboko do Jeho jadra: skôr či neskôr, tento malý horský potok vyústi do mora a On sa ocitne uprostred bezmedzného oceánu. Stane sa súčasťou tých nekonečných diaľav pokojného žblnkotania chladnej vody, ktorá ho bude jemne kolísať a opatrne sa s ním pohrávať. Všetky Jeho dovtedajšie nepríjemnosti sa odrazu rozplynú a už po nich nezostane ani pamiatky. Už do neho nik nebude vrážať, nik nebude znepríjemňovať Jeho cestu, nebude tu žiaden prúd vody, ktorý by ho unášal,.... Všetko skončí. pokračovanie článku
Všetko sa začína mierne komplikovať a zamotávať. Kam zmizol poručík Dwight Hansen, ktorý vyšetruje celú záležitosť? A kto je potom nadporučík Louis Cyphre? A čo je zač ten muž v hnedom kabáte? Ďalšie pokračovanie príbehu o lodi Berserk. pokračovanie článku
Ziatiaľ čo v prvej časti tohto literárneho seriálu sa zdanlivo(!) nič významné nestalo, tentokrát už ide do tuhého. pokračovanie článku
Prvý diel príbehu lodi Berserk pokračovanie článku
Podľa tejto časti článku ktorú práve čítate (tzv. perex = akýsi úvod) sa zrejme väčšina ľudí rozhoduje, či si daný článok prečíta celý alebo nie. Takže, aby som si získal vašu pozornosť, napíšem sem pár výrazov, ktoré môžu charakterizovať, o čom bude zvyšok článku: napínavý, humorný, pozoruhodný, obdivuhodný, zaujímavý, interesantný, neobyčajný, nezvyčajný, nevšedný, neobvyklý, nezvyklý, zvláštny, mimoriadny, výnimočný, kuriózny, originálny, zábavný, pútavý, farbistý, záživný,...... (týmto ďakujem autorom elektronického -nie len synonymického- slovníka SLEX99) pokračovanie článku
„Musím ho nájsť...musím...!" hovoril si v duchu Zdvihol sa vietor a konár stromu ho zasiahol priamo do tváre. Opatrne si prešiel rukou po zasiahnutých miestach a potom skúmavo prezrel dlaň, či mu na nej neostali stopy krvi. V nejasnom svite mesiaca, ktorý len nezreteľne vykúkal spoza hustých stromov, zbadal drobné kvapôčky červenkastej tekutiny. Jeho už takmer zaschnutá rana na tvári sa opäť otvorila. „Musím ho nájsť..." opakoval si stále dookola. pokračovanie článku
Bola už hlboká noc a ON uháňal opustenou cestou. Jediný zdroj svetla široko-ďaleko bola jeho prístrojová doska a reflektory, ktoré mu osvetľovali cestu pred ním. Monotónne striedanie bielej prerušovanej stredovej čiary dopĺňali občasné zvislé dopravné značky, ale tým nevenoval prílišnú pozornosť. Iného by takáto jednotvárnosť unavovala, ale ON bol zvyknutý - hoci jeho ostražitosť značne poľavila. V takýchto podmienkach jazdil už mnohokrát a nemal s nimi problémy. Jeho mozog sa však náhle prebudil a zbystril, keď sa pravidelné biele pruhy na vozovke stratili a nahradili ich žlté čiary. V svetle reflektorov sa mihali žlté pásy značenia s čiernymi pásmi asfaltu: žltá, čierna, žltá, čierna, žltá, čierna,...Pri ceste zbadal stáť nejakého človeka. Človek mu zamával a ON zastavil auto priamo vedľa neho. Rýchlo sa ešte zvnútra zamkol, lebo stretnúť neznámeho uprostred noci a na takejto opustenej ceste - to nevzbudzuje prílišnú dôveru. Stiahol okienko a chcel sa pocestného čosi opýtať, ale skôr, ako stačil niečo povedať, muž pri ceste ho predbehol. Vodič sa zarazene pozrel na cestu pred sebou - nechápal. Keď sa pozrel späť na muža pri krajnici, už tam nebol. pokračovanie článku
Nesmieme se nechať zmiasť dôkazmi! Sigmund Freud
alebo
...ako sa dá človek ľahko presvedčiť... pokračovanie článku
Keď nevieme, čo je smrť, je nelogické sa jej báť.
Sokrates pokračovanie článku
Viem, že je prostredníctvom Múz a Apolóna, sú na zemi speváci a hráči na lýru, ale králi sú tu vďaka Diovi.
Homér pokračovanie článku
Každý deň stráv chvíľu načúvaním, čo sa ti Múza snaží povedať.
neznámy autor pokračovanie článku
Aj malej Múze patrí nejedna vďaka.
Martialis, Epigramy pokračovanie článku
Príď Erato, príď milovaná Múza,
Stoj pri mne a zaveď ma do príbehu.
Ako Medeaina vášeň pomohla Iasonovi navrátiť rúno späť na Iolkos
Apollonius Rhodius, Argonautica 3. kniha pokračovanie článku
Šťastný je ten, koho Múzy obľubujú.
Hoc' má vo svojej duši žiaľ a zármutok,
Keď Múzy spievajú, odrazu zabudne svoje temné myšlienky a nevspomenie viac na svoje ťažkosti.
Taký je dar Múz."
Hesiod pokračovanie článku
Ak sa majú v povahe človeka prejaviť nejaké skutočne výnimočné vlastnosti, musíme mať šťastie dlhé roky pozorovať, čo ten človek robí. Ak v jeho práci nie je ani stopa po sebectve, ak je myšlienka, riadiaca jeho činnosť, bezpríkladne ušľachtilá a je nepochybne jasné, že nie len nehľadal nikde odmenu, ale dokonca zanechal vo svete i viditeľné stopy, ocitáme sa - bez nebezpečia, že sa zmýlime, pred človekom výnimočného charakteru.(Motto filmu Muž, ktorý sadil stromy) pokračovanie článku
Bol nádherný jarný sýtozelený slnečný deň a ty pokojne ležíš v sviežej tráve a vychutnávaš si prírodu okolo. Máš za sebou namáhavú cestu, ale únavu vôbec necítiš. Proste tam len ležíš a tu hľa okolo teba prebehne krásny gaštanovohnedý kôň s bielym pyskom. Zastaví priamo pred tebou. Pozrieš hore a vidíš, ako sa v sedle hrdo vyníma........ pokračovanie článku
Ako mladý, začínajúci policajt, zvykol som si zapisovať priebeh prípadov, ktorých som sa zúčastnil. Tak vám teda ponúkam jeden z nich, ktorý sa odohral pred mnohými rokmi.
Ešte taký malý detail na záver: neviem, ako vy, ale ja keď čítam nejakú detektívku, tak som tak zvedavý, kto je vrah, že musím so sebou bojovať, aby som sa nepozrel na poslednú stránku-dve a nezistil, kto je tým zloduchom. Aby som podobných zvedavcov upokojil, tu sú posledná dve-tri vety tohto príbehu:
Tu mi prosím zastavte,“ poprosil vrah na zadnom sedadle. Zastavil som auto a zatknutý pokojne vystúpil. „Tak teda nazdar, hádam sa ešte stretneme,“odchádzajúc pozdravil. pokračovanie článku
Autor tohto článku nenesie žiadnu zodpovednosť, ak sa (po uverejnení nasledovných riadkov) začnú rozmáhať zločiny doleuvedeného typu. pokračovanie článku
Ostré svetlá reflektorov na teba nemilosrdne svietia. Roztápaš sa pod ich lúčmi. A sálou znie srdečný smiech, doprevádzaný hlasným potleskom. Aj ty sa začneš podvedome smiať, ale ako slabne potlesk, tak slabne aj tvoj úsmev. Nie, toto nie je srdečný smiech. Toto je škodoradostný, odporný...ani nie smiech, ale výsmech! A ty tam pred nimi stojíš a nevieš, čo robiť. Najradšej by si utiekol preč. Preč z toho spaľujúceho svetla a toho príšerného hrmotu ľudských bránic. pokračovanie článku
Novinový stánok. Aká ľahká korisť. Žiadne poplašné zariadenie, žiadna maska na tvár nie je potrebná. Predávajúci si maximálne dokáže poobzerať vaše ruky, ale nič viac. Navyše: väčšina týchto stánkov sídli na výhodnej pozícií: blízko autobusových zastávok. Príde autobus, zlodej urobí svoju prácu a ešte stihne naskočiť do dopravného prostriedku, kde sa jednoducho stratí v dave. pokračovanie článku
Slovo autora:
V posledom čase som začal vo veľkom pozerať filmy (nie menej ako 1 film/deň - a potom vraj vysoká škola je ťažká...). Práve predvčerom (bol to film Na sever severozápadnou dráhou) som si uvedomil akúsi "nedokonalosť, ktorú majú spoločnú všetky dobrodružné/akčné filmy: nech je hlavná postava v akokoľvek zapeklitej situácií, stačí sa pozrieť, koľko času ostáva do konca filmu - ak je to viac ako 30 min., tak sa z tej situácie dostane.
Takže tu vám ponúkam krátky príbeh, kde nebudete vedieť, či sa z toho hlavný protagonista dostane alebo nie. Darmo sa budete pozerať, koľko textu ešte ostáva - z toho sa nedozviete, či sa z toho hlavná postava dostane alebo nie.
Ako teda čítať tento príbeh: Celý príbeh je/bude rozdelený na niekoľko častí, ktoré si budete postupne odkrývať stláčaním tlačidla.
Ešte také drobné upozornenie: na konci každej časti bude toto tlačidlo. Takže bude aj pri časti, kde príbeh definitívne končí (aby ste do poslednej chvíle nevedeli, či už je koniec :)
Tak ale koniec rečí a ako sa hovorí: "Ticho, rozprávka začína": pokračovanie článku
Oficiálna správa v novinách:
V noci z 4.2. na 5.2. 2009 bola vykradnutá „Galéria moderného umenia“ v Bratislave. Páchatelia odcudzili doposiaľ nezistené maľby súčasných autorov. Noční strážcovia boli spacifikovaní, aby nemohli lupičom zabrániť v ich čine. Jeden zo strážcov bol nájdený zavretý v malej miestnosti hneď pri vstupe, druhého objavili policajti spútaného v odľahlej časti budovy. Zatiaľ nie je jasné, ako sa páchatelia dostali do vnútra, ani ako celá akcia prebehla. Údaje z bezpečnostných kamier a detektorov pohybu, ktoré by uľahčili polícii prácu, boli lupičmi znehodnotené. Hovorca galérie sa zatiaľ nevyjadril, či poskytnú odmenu za informácie vedúce k páchateľom alebo k samotným strateným dielam. pokračovanie článku
Celé to začalo celkom nevinne (no, vlastne až tak nevinné to nebolo): „Kde sú moje prachy?“ vrazil mi do izby môj milovaný mecenáš. „Daj mi ešte tri dni. Teraz mám rozrobený nejaký kšeft. Je to tutovka. Ver mi! Všetko ti vrátim!“ Príchodzí sa na mňa naštvane pozrel a tak som rýchlo dodal: „A ešte ti dám aj niečo navyše...že si ku mne taký láskavý...“ „Toto som počul už asi 50-krát,“ skočil mi do reči, „ale už mi došla trpezlivosť! Máš na to jeden deň rozumieš? 24 hodín! Je mi jedno, ako tie peniaze zoženieš, ale keď sem zajtra prídem – a ja prídem!! – nechcem od teba, aby si ma privítal s otvorenou náručou a hádzal na mňa kvety – chcem LEN SVOJE PRACHY!“ Aby dodal svojim slovám ešte väčšiu váhu, tak sa na mňa pozrel zlovestným pohľadom a tresol za sebou dvere. pokračovanie článku
Z filmu Sedem statočných: "Fella I once knew in El Paso, one day he took all his clothes off and jumped in a mess of cactus. I asked him the same question - why? He said it seemed to be a good idea at the time."
Voľný preklad: "Chlapík, ktorého som poznal z El Pasa, si jedného dňa vyzliekol všetky šaty a skočil do hromady kaktusov. Pýtal som sa ho rovnakú otázku - prečo? Povedal, že sa mu to vtedy zdalo ako dobrý nápad."
To len tak na okraj, ak sa pýtate, že čo týmto nižšie napísaným chcel básnik povedať..... pokračovanie článku
Nervózne mačkám tlačidlo na privolanie výťahu. V celom dome sú dva výťahy, ale vždy, keď sa ponáhľam, funguje len jeden. Spomínam si, ako som sa raz veľmi ponáhľal a vtedy nefungoval ani jeden – musel som ísť desať poschodí peši. Ach, konečne je tu! Vstúpim dovnútra a stlačím prízemie. Pozriem sa na hodinky – no, mám ešte nejaký čas navyše. Skočím si do obchodu kúpiť niečo pod zub. To už som na prízemí? Pozriem sa na display nad dverami – svieti tam sedmička. Prečo tu ten výťah zastal? Dvere sa otvorili a objavil sa muž v károvanej košeli a modrých nohaviciach – trochu divný vkus. „Môžem sa zviesť?“ spýtal sa neisto. „Iste.“ Nastúpil. Pozrel sa na panel s tlačidlami poschodí a načiahol ruku, že stlačí prízemie, ale vtom si všimol, že už svieti a ruku odtiahol. Dvere sa zavreli a výťah sa opäť pohol smerom nadol. Štvrté poschodie a výťah sa zastavil. To sa vždy zastavuje na každom treťom poschodí? Dvere sa otvorili a vstúpil možno taký 16-ročný chalan. Ani si nás nevšimol a nastúpil. Stlačil prízemie a oprel sa o stenu. O chvíľu sme sa dali do pohybu. pokračovanie článku
Ešte mám 5 minút. To stíham.... Mohol som ostať v teple domova ešte aspoň o kúsok dlhšie a teraz tu kvôli tomu budem musieť stáť na mraze. Tipujem, že ešte autobus bude také 2-3 minútky meškať...no, to tu pekne vymrznem. Už len prejsť cez cestu a som na zastávke. Pôjdem radšej cez prechod. Síce je to zachádzka, ale vyhlášky sa musia dodržiavať. Ako by to vyzeralo, keby si každý robil, čo čokoľvek ho napadne? Začne to chodením cez cestu krížom-krážom a skončí .... skončí? A ešte k tomu sa aspoň tou chôdzou zahrejem.... Dve muchy jednou ranou..... on pokračovanie článku
Moje základné charakterové črty by sa dali zhrnúť do pár slov:
- introvert (ale snažím sa s tým "bojovať")
- sebakritický (občas až príliš)
- lenivý (ale zároveň aj človek, ktorý má rád pohyb a šport)
- filozofický (a prečo nie? :)
